Prevenciou proti litteringu
Na problém voľne pohodeného odpadu (litteringu) začala OZV ENVI – PAK upozorňovať už v roku 2019, kedy spustila iniciatívu Vezmi si ma. Samotné čistenie prírody a motivovanie jednotlivcov však nie je dlhodobým riešením problému. Tým je prevencia a predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. ENVI – PAK preto spolu s Ústavom verejnej politiky FSEV UK a Behavioural Insight Teamom spustil jedinečný projekt, ktorého cieľom je predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. Projekt identifikuje, akými behaviorálnymi technikami vieme motivovať ľudí, aby zmenili svoje správanie.
„Pre realizáciu projektu sme si zvolili dve lokality – bratislavské Štrkovecké jazero a Nám. Sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Behaviorálnymi technikami sme chceli osloviť rôznu skladbu ľudí – obyvateľov mesta aj obce, nakoľko sme predpokladali, že správanie ľudí, ale aj odpad, ktorý odhadzujú, sa môže v jednotlivých lokalitách líšiť,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu z OZV ENVI – PAK.
Zamerané na dva typy odpadov
Pozorovaním a následným mapovaním lokalít sa potvrdilo, že v okolí Štrkoveckého jazera je problém hlavne s cigaretovými ohorkami, zatiaľ čo na námestí v Ivanke pri Dunaji robí problém skôr odpad z potravín a potravinových obalov. Následne sa v oboch lokalitách pripravili na mieru šité riešenia, ktoré sa počas 11 týždňov obmieňali.
Cigaretové ohorky sú jedovaté
Na Štrkovci sa zaviedli dva typy inštalácií: Na jednom mieste upozorňovali fajčiarov na blízkosť koša nálepky na zemi. K nim sa v ďalšej fáze pridal hlasovací kôš na odhadzovanie ohorkov.
Na opačnej strane jazera sa v tom istom čase použili iné techniky. Najprv sa pozornosť fajčiarov upriamila na problém množstva cigaretových ohorkov na chodníkoch pomocou tzv. „miesta činu“. Fajčiari veľakrát nevnímajú ohorok ako odpad, navyše si myslia, že sa v prírode veľmi rýchlo rozloží. Vyviesť z omylu ich mala ďalšia technika, ktorá upozorňovala na toxicitu a zloženie samotných ohorkov.
„Aj keď sa na Štrkovci nachádza pomerne dostatočné množstvo košov, k znečisteniu prostredia prispievajú do veľkej miery aj fajčiari, ktorí ohorky hádžu na zem. Tie sa hromadia najmä pri lavičkách a popri chodníkoch. Preto sme uvítali, že sa projekt realizoval aj na Štrkovci. Testovali sa viaceré riešenia, ktoré návštevníkov Štrkovca nenápadne podstrčili k tomu, aby ohorky nehádzali na zem, ale do koša. Postupne sme registrovali aj pozitívne výsledky v podobe zníženia množstva ohorkov v sledovaných lokalitách,“ hovorí Martin Chren, starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov.
Potravinový odpad si ľudia nosili z okolitých prevádzok
V Ivanke bolo situácia iná. Sledovaná lokalita bola relatívne málo znečistená. Výraznejší problém tvorili odpady z jedla a potravinových obalov, ktoré si návštevníci prinášali z okolitých prevádzok. Preto sa aj tu v prvej fáze inštalácií upriamila pozornosť ľudí na bezprostrednú blízkosť košov formou nálepiek pri lavičkách a tiež ceduľkami pri vstupe do areálu. Taktiež sa zveľadil priestor fontány a vysadili sa v ňom kvety, čo malo zabrániť odhadzovaniu odpadkov na tomto mieste. V ďalšom kroku sa do aktivít zapojili už aj niektoré okolité prevádzky.
„Obyvatelia našej obce pozitívne reagovali na aktivity, ktoré sa na zníženie množstva odpadu na námestí spustili. Sme veľmi radi, že sme si tieto techniky mohli otestovať v praxi aj my. Už teraz si vieme predstaviť, že by sme podobné aktivity spustili aj v ďalších lokalitách, kde vieme, že je to potrebné,“ objasňuje Vladimír Letenay, starosta Ivanky pri Dunaji.
A ako to celé dopadlo?
Z výsledkov vyplýva, že použité behaviorálne experimenty, ktorých cieľom je zníženie miery znečistenia odpadom, majú zmysel. Takéto techniky sa však nedajú aplikovať plošne, vždy je potrebné ich prispôsobiť danej lokalite.
„Výsledky nám naznačili množstvo zaujímavých záverov. Pri zavádzaní behaviorálnych techník by sme sa mali vždy zamerať na konkrétny typ odpadu, s ktorým je v danej lokalite problém, napríklad na už spomínané cigaretové ohorky. Príkladom sú nálepky na zemi s upozornením na toxické zloženie ohorkov, čo si väčšina fajčiarov vôbec neuvedomuje. Tak isto pomáha aj adresná komunikácia s prepojením na tzv. gamifikáciu, čiže poštuchnutie ľudí k želanému správaniu formou hry,“ vyhodnocuje prof. Emília Sičáková – Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK Bratislava.
Vzhľadom na sľubné výsledky projektu chce OZV ENVI – PAK povzbudiť aj ďalšie mestá a obce k podobným aktivitám. „V najbližšej dobe pripravíme manuál, ako postupovať v prípade, že mesto alebo obec bude chcieť realizovať podobný typ projektu. V spolupráci s Ústavom verejnej politiky FSEV UK plánujeme školenie pre tie mestá a obce, ktoré by pri prevencii vzniku voľne pohodeného odpadu radi vyskúšali behaviorálne techniky, ale nevedia ako na to,“ uzatvára Katarína Kretter.